fotogaléria Švajčiarsko   Oficiálny názov: Švajčiarska konfederácia Správne členenie: 20 kantónov Politický systém: federálna republika Hlavné mesto: Bern Rozloha v km2: 41 284 Obyvateľstvo: 7 600 000 (hustota 184 os. / km2) Jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina Mena: švajčiarsky frank ( 1€ -> cca 1,2 CHF ) Lokalita: Kajiny sveta - Európa Časové pásmo: Z + 1:00h Susedia: Francúzsko, Lichtenštajnsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko     Organizov. zájazdy:  áno Vycestovanie: cestovný pas alebo občiansky preukaz Pozri tiež: • Švajčiarsko   • dovolenka Švajčiarsko   • hotely Švajčiarsko   • doprava Švajčiarsko   • letenky Švajčiarsko   • cestovné kancelárie Švajčiarsko   • lastminute Švajčiarsko   NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:   Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko

ŠVAJČIARSKO

Dlhodobo sú nezávislosť a neutralita základné piliere Švajčiarska a švajčiarskej politiky, ktorá priniesla obyvateľstvu mier a blahobyt.

Švajčiari si myslia, že všetci ostatní Európania by chceli byť Švajčiarmi. Nie na stálo ale dostatočne dlho , aby mohli využiť výhody ktoré krajina ponúka. Taliani majú záujem tu pracovať, Francúzi a mnohí ďalší tu ukladajú svoje peniaze. Američania tu zakladajú medzinárodné organizácie. Briti sem posielajú svoje dcéry aby sa naučili po francúzsky.

Švajčiari usilovne pracujú, majú stabilnú menu a tak si zaistili najvyššiu životnú úroveň na svete. Aj keď je Švajčiarsko predovšetkým priemyselnou krajinou, ktorá vyváža najmä strojárenské, chemické a textilné výrobky, hodinky a nástroje, získava veľké príjmy z bankovníctva a cestovného ruchu. Je jedným z hlavných stredísk svetového bankovníctva a poisťovníctva. Cudzích zákazníkov láka okrem hospodárskej stability krajiny aj švajčiarske bankové tajomstvo, napriek tomu že v poslednom čase k jeho čiastočnému obmedzeniu. Povesti švajčiarskych bánk tiež uškodilo nedávne odhalenie ich spolupráce s nacistickým Nemeckom.

Švajčiarsko je konfederáciou 20 kantónov a 6 polo kantónov a ľudia sú v prvom rade občanmi svojho kantónu. Kantón vydáva povolenie k pobytu a prevádzkuje univerzity. Švajčiarske je iba lyžiarske družstvo, železničná sieť a predovšetkým armáda, ktorá je najvyššou zjednocujúcou silou krajiny. Slúži v nej aktívne každý Švajčiar a uchováva vojenskú výstroj, zbrane aj muníciu u seba doma. Švajčiari sú pripravení aj na jadrovú vojnu. Do roku 2010 by mali byť vybudované atómové kryty pre všetkých obyvateľov. Vo Švajčiarsku tradične platil zložitý systém pracovných povolení, ktorý bol nedávno zrušený pre občanov štátov Európskej únie, do ktorej by mohlo v budúcnosti vstúpiť.

Švajčiarsko vzniklo roku 1291 ako obranný spolok troch kantónov – Unterwalden, Uri a Schwyz, podľa ktorého získala krajina svoj názov. Ďalšie kantóny vstúpili do spolku v priebehu ďalších storočí vytvorili spolkovú republiku. Genève, Valais a Neuchâtel sa pripojili až roku 1815. Nový kantón Jura až roku 1979. V krajine je federálny systém vlády. V hlavnom meste Bern sídli národná rada, štátna rada a sedemčlenná federálna rada, ktorej členovia sa po roku striedajú ako prezidenti na čele Švajčiarskej konfederácie.

Nezávislosť a neutralita - základné piliere

Národ sa zrodil z odporu voči Rakúsku a jeho Habsburským panovníkom. Na začiatku to bola voľná aliancia, ktorá mala hájiť nezávislosť svojich členov, no neskôr započala expanzívnu politiku, ktorá skončila porážkou u Marignana roku 1515. Pod vplyvom Francúzskej revolúcie sa starý režim zrútil a bol nahradený centralizovanou helvétskou Republikou, ktorá však trvala krátko. Roku 1803 pacifikoval Švajčiarsko Napoleon a dal krajine ústavu. Roku 1815 uznal viedenský kongres „večnú neutralitu“ Švajčiarska. Tú si táto krajina udržala aj v oboch svetových vojnách. Počas 2. svetovej vojny bolo Švajčiarsko obkolesené bojujúcimi krajinami , ale dokázalo odolať hrozbám Adolfa Hitlera, ktorý vyhlásil, že po dobytí celej Európy sa zmocní aj Švajčiarska.

Nezávislosť a neutralita sú základnými kameňmi švajčiarskej politiky. Švajčiarska neutralita bola tak užitočná pre ostatné krajiny, že sa ju nikdy nepokúsili narušiť. V časoch vojny pomáhalo Švajčiarsko vojenským aj civilným obetiam bojov. Od roku 1864, kedy bol založený Medzinárodný červený kríž, sa Ženeva stala sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Dôležitosť, ktorú obyvatelia prikladajú neutralite, sa prejavila v referende roku 1994, kedy Švajčiari odmietli účasť svojich jednotiek v mierových silách OSN. Z rovnakého dôvodu zostáva Švajčiarsko mimo Európskej únie.

Alpská krajina

Na území Švajčiarska sú tri prírodné celky. Celkom na severe sa pri hraniciach s Francúzskom až k údoliu pohraničného Rýna tiahne pásmo Jury, ktorého vrcholy dosahujú priemere 1 200 - 1 600 m. Pre túto oblasť sú typické listnaté lesy, podľa ktorých sa aj pohorie nazýva ( juris- les). Najvýznamnejším mestom Jury je Bazilej. Celé územie má charakter stredohorský a v oblasti Neuchâtelu je jedno z centier švajčiarskeho hodinárstva La-Chaux-de-Fonds.

Juhovýchodne od tejto druhohornej reťaze hôr sa tiahne druhý prírodný celok Švajčiarska plošina. Zaujíma celý stred krajiny a v dobe štvrtohôr bolo toto predalpské územie celkom pokryté nánosmi morén. Morénami sú hradené aj ostatné veľké jazerá od Ženevského až po Bodamské.

Celý juhovýchod krajiny – takmer 60% plochy celého štátu - zaujímajú dve pásma Álp. Severné pásmo začína na juhu Bernskými Alpami, ktoré sú najviac zaľadnenou skupinou štítov Jungfrau, Eiger a Mönch, všetky s výškami nad 4 000 m. Na severovýchode vybieha niekoľko kratších hrebeňov s izolovanými masívmi Pilatus, Rigi a Mythen. Mythen sa nachádza v oblasti, z ktorej sa začali odvíjať švajčiarske dejiny. Smerom na sever na ľavom brehu pramenného Rýna sa tiahne pásmo Glarnských Álp na ktoré naväzujú Sankt - Gallenské Alpy zabiehajúce do Lichtenštajnska.

Južné alpské pásmo sa tiahne pozdĺž hraníc. Na talianskych hraniciach sa dvíha pyramída Matterhornu a o niečo severnejšie skupina štítov Monte Rosa. Nasleduje horská skupina Leponských Álp, ktorá oddeľuje údolie Rhôny a Rýna a a zároveň ich spájajú významnými priesmykmi Furka, Svôtogothardský a Nufenen.

Južné svahy Leponských Álp klesajú až k malebným jazerám Maggiore so strediskom Locarno a k Luganskému jazeru s letoviskom Lugano. Na severovýchode je najvýraznejšie pásmo Rétskych Álp s mnohými strediskami zimných športov, ako Svätý Moritz a Davos. Švajčiarsko je známe nielen ako krajina vysokohorskej turistiky a zimných športov, ale je tiež často hostiteľskou krajinou rôznych európskych i svetových konferencií.