BAHAMY

Karibské súostrovie s nádhernou tropickou prírodou zameriava svoje hospodárstvo na cestovný ruch a bankovníctvo.

Pred viac ako 500 rokmi pristál Janovský moreplavec Kryštof Kolumbus prvý krát v Novom svete na San Salvadore zvanom tiež Watlingov ostrov, na Bahamách. Aj keď presné miesto pristátia nieje známe, má San Salvador štyri pomníky označujúce, kde presne veľký moreplavec vystúpil na pevninu. San Salvador je jedným zo 700 ostrovov a 2.000 koralových útesov, ktoré tvoria súostrovie Bahamy.

Vytvárajú 1.200 km dlhý oblúk medzi severným okrajom Haiti a juhovýchodnou Floridou. Ich najväčším ostrovom je Andros (5 957 km2), najmenšími sú miniatúrne neobývané ostrovčeky v oceáne. Dva najviac zaľudnené ostrovy sa nazývajú Nová Providencia s hlavným mestom Nassau a Veľká Bahama. Najviac ľudí žije v Novej Providencii, ktorá je niekoľkokrát menšia ako Veľká Bahama. Na týchto dvoch ostrovoch žije 75% bahamského obyvateľstva.

Miestne obyvateľstvo

Viac ako 80% obyvateľov Bahám sú potomkami bývalých otrokov, privlečených na ostrovy z Afriky v 18. storočí. Pôvodnými obyvateľmi ostrovov boli Indiáni Arawakovia, tých však priviezli Španieli ako otrokov na ostrov Hispaniola. Španieli sa nikdy na ostrovoch neusadili. Prvými európskymi osadníkmi bola zaujímavá zmes puritánov, ktorí v 17. storočí utekali pred náboženským prenasledovaním z Anglicka a pirátov, ktorí využívali tamojšie skryté a dobre chránené kotvištia. Neskôr k nim pribudli lojalisti z Ameriky, a ešte neskôr americkí Južania, utekajúci pred občianskou vojnou.

Okrem krátkeho obdobia v 18.storočí boli Bahamy trvalo britským územím, a to od 17. storočia až do roku 1973, kedy sa stali nezávislým členom Spoločenstva národov. Súostrovie Bahamy sa skladá s viac než 700 ostrovov a ostrovčekov, ktoré geograficky naväzujú na susedné ostrovy Turks a Caicos a tvoria severný ostrovný val nad Veľkými Antilami (Kuba, Jamajka, Haiti, Portoriko, Dominikánska republika...). Obyvateľstvo na Bahamách vytvára 178. najväčšiu komunitu na svete. Odhaduje sa, že Bahamy majú 390.000 obyvateľov. Populačná krivka je stále na vzostupe - 1,5% ročne. Oficiálne sčítanie sa naposledy konalo v r. 1990 a objavilo 255.000 obyvateľov.

Populáciu Bahám tvorí 80% Afričanov, 14% Európanov, 3% Ázijcov a 3% Latinoameričanov. Väčšinové náboženstvo tvoria Baptisti 35% populácie, nasledujú Anglikáni 15%, Rímskokatolíci 15%. Región bol pôvodne obývaný Lucayanmi z kmeňa Arawak, hovoriaci jazykom Taino. Afro-Bahamania pochádzajú prevažne zo západnej Afriky. V krajine žije aj biele obyvateľstvo.

Cestovný ruch, priemyselná rekreácia

Ostrovy majú málo prírodných zdrojov a ich obyvatelia sa po stáročia živili poľnohospodárstvom, rybolovom a zberom morských húb rastúcich na okolitých koralových útesoch. V polovici 20. rokov došlo v hospodárstve k dramatickej zmene. Rastúci záujem o rekreáciu a cestovanie, ktorý sa začal prejavovať po 2. svetovej vojne najmä u obyvateľov neďalekých USA, nemohol minúť ani Bahamy s ich tropickým podnebím, bielymi piesočnými plážami a teplým morom ohrievaným Golfským prúdom. Bahamci začali vo veľkom rozvíjať cestovný ruch. „Priemyselná rekreácia„ zamestnávajúca viac než 50% pracovných síl sa stala kľúčovým odvetvím bahamského hospodárstva.

Najvýznamnejším turistickým projektom bolo vybudovanie turistického komplexu Freeport City-Lucaya na západnom pobreží ostrova Veľká Bahama. Až do 50. rokov, kedy americký finančník Wallace Groves uzatvoril s vládou zmluvu o turistickom a priemyselnom rozvoji kraja, to bola iba plochá, nezaujímavá krajina s borovicovými lesmi. Koncom 20. storočia je Freeport City – Lucaya najrozľahlejším rekreačným komplexom v Karibskej oblasti - vyhľadávaným miestom na trávenie dovolenky.

Daňový raj láka banky a veľké spoločnosti

Bahamské zákonodarstvo, ktoré nepožaduje od jednotlivcov a spoločností dane z príjmov ani dedičskú daň, prilákalo do krajiny viac ako 390 bánk a veľkých spoločností, ktoré si tu užívajú daňový raj. Nassau je podobným bankovým centrom ako Londýn.

Hlboký prírodný prístav obklopuje množstvo priemyselných podnikov vrátane cementárne, farmaceutickej továrne, rafinérie a prekladisko ropy. Na najjužnejšie položenom obývanom ostrove Inagua je jeden z najväčších svetových komplexov na výrobu soli odparovaním z morskej vody. Podnik na ostrove Nová Providencia spracováva mrazených homárov na vývoz. Vládou podporované poľnohospodárstvo sa rozvíja na mnohých ostrovoch, ale najmä na Androse, s cieľom zaistiť krajine väčšiu sebestačnosť vo výrobe potravín. Vďaka japonskej podpore tam bola postavená veľká továreň na spracovanie citrusových štiav a 8.090 ha bolo osadené citrusmi

Zatiaľ čo hlavné bahamské ostrovy Nová Providencia a Veľká Bahama sa rozvíjajú ako turistické a obchodné centrá, život na ostatných ostrovoch, zvaných Rodinné alebo Vonkajšie, sa v posledných rokoch iba málo zmenil. Eleuthera na východ od Novej Providencie je malým ostrovom španielskych studní. Veľká časť obyvateľov sú potomkami puritánskych osadníkov, ktorí si celých 300 rokov udržali svoje zvyky. Remeselníci na ostrovoch Veľké a Malé Abaco medzi Eleutherou a Veľkou Bahamou stále ešte stavia člny podľa vzoru svojich predkov. Na dvoch ostrovoch Veľká a Malá Exuma ležiacich na obratníku Raka si obyvatelia uchovávajú jednoduchý štýl ostrovného života, ktorý vidno aj v mestečku George Town.

Koralové útesy a "modré diery"

Súčasťou Bahám sú aj ostrovčeky Bimini v blízkosti pobrežia Floridy, kde istý čas žil spisovateľ Ernest Hemingway a kde veľkú časť detstva strávil herec Sidney Poitier. Najvyšším kopcom Bahám je Alvernia (63m) na ostrove Cat vo východnej časti súostrovia. Na ostrove Andros na západ od Novej Providencie sa nachádza viac ako stovka „modrých dier“. Sú to široké stupňovité tunely prechádzajúce koralovým základom ostrova, ktorým preniká morská voda. Tieto „diery“ sa nachádzajú po celých Bahamách, ale na Androse sú v hojnom počte. Ešte zaujímavejším javom je Androský koralový bariérový útes pri východnom pobreží ostrova, ktorý so svojou dĺžkou 200 km patrí k najdlhším na svete.